Rímsky tábor Kelemantia v Iži

9

Rímsky vojenský tábor Kelemantia sa nachádza 7 kilometrov východne od Komárna pri obci Iža, na brehu Dunaja. O tom, že Rimania v období najväčšieho územného rozmachu prišli až na ďaleký sever a prekročili rieku Dunaj, dnes už nik nepochybuje. Mementom ich niekdajšej prítomnosti je aj vojenský tábor Kelemantia, ktorý vznikol neďaleko obce Iža počas vlády cisára Marca Aurélia. Tábor bol súčasťou známeho obranného hraničného systému Limes Romanus.

V priebehu 1. storočia nášho letopočtu vytvorila Rímska ríša na svojich hraniciach obrannú líniu dlhú asi 6 000 km, ktorá chránila aj územie bývalej Pannónie. Úsek pozemných (vápenných) a riekových (hraničných) ochranných zariadení na hraniciach, ktorý v súčasnosti patrí Maďarsku, sa tiahol pozdĺž Dunaja. Pozdĺž línie obrany bol val a plot zo živého plotu, v rozvinutejšej podobe kamenný múr, pred ktorým alebo z oboch strán priekopa, niekedy sprevádzaná hromadou plotov, a na niektorých úsekoch strážne veže. Liniu obrany chránili legionári ubytovaní v táboroch / pevnostiach vedľa líp.

Sme v druhom storočí po Kristovi, za vlády Marca Aurelia (168 - 180). Oblasť severne od Dunaja už obývali germánske kmene - Kvádi a Markomani - a preto Pannónia hrala kľúčovú úlohu pri ochrane území ríše pred útokmi barbarských kmeňov. Z tohto dôvodu chránili líniu Dunaja vojaci ubytovaní vo vojenských táboroch. Pravdepodobne to bolo obdobie, keď v oblasti neďaleko dnešnej Iži, len pár kilometrov od bývalého vojenského tábora Brigetio a občianskeho mesta (dnes v Komárne), vznikol nový vojenský tábor, aby sa zvýšila ochrana pred Markomanmi.

Tábor zaberal plochu viac ako 3 hektáre, obklopený dvojitými priekopami, hlinenými valmi a dreveným obranným múrom. Z vnútornej dispozície tábora boli vyhĺbené pozostatky 11 kasární, ktorých steny boli postavené zo sušenej tehly a hliny. Budovy, dlhé 44–48 m a široké 11–12 m, boli rozdelené na dve časti hrubou priečkou, pričom každá z nich mala 3–3 miestnosti oddelené tenkou stenou. Jeho zariadenie bolo skromné a jednoduché. Prepojenie každej miestnosti je naznačené otvormi v stene (šírka 90-100 cm). Pozdĺž vonkajších múrov boli prehĺbené odvodňovacie priekopy, ktoré sa potom otvárali do väčších zberných priekop.

Podľa vykopávok bol tábor v roku 179 obeťou požiaru, ktorý pravdepodobne spálili germánske jednotky. Neskôr však bola prestavaná a opevnená, aby mohla pevnosť slúžiť na ochranu Rímskej ríše až do 4. storočia.

Tábor s pôdorysom viac ako tri hektáre mal 3 - 5 metrové kamenné steny s bránou v každom smere. Stavba pevnosti bola veľkou výzvou, pretože materiál potrebný na stavbu, kameň, vápno, stavebné drevo, tehly bolo treba dopravovať loďami k rímskym vojakom. Štruktúru tábora poskytla Pomocná légia I. (adiutrix), ktorej jednotky boli dislokované v Brigetio.

Objekty objavené počas vykopávok boli predovšetkým každodenným vojenským náradím. Našlo sa napr. veľa nástrojov používaných pri jedle - džbány, hrnce, poháre, riad. Niektoré z nich boli vyrobené v hrnčiarskych dielňach v Brigetiu, ale pomerne veľa tzv. tiež plavidlo terra sigillata prinesené vojakom z nemeckej Gálie a Raethie. Zaujímavosťou je, že v kasárňach boli samostatné malé pece, kde si vojaci pripravovali vlastné jedlá, s výnimkou pečenia chleba, ktorý sa piekol v samostatnej veľkej peci.

Tábor bol niekoľkokrát prestavaný. Keď cisár Valentinianus I. viedol v roku 375 úspešné ťaženie proti Kvádom, vojaci, ktorí tu boli umiestnení, v tom možno hrali svoju úlohu. Avšak po smrti cisára, resp. V roku 378, po vojenskej porážke v Hadrianopolise, došlo pozdĺž Dunaja k významným politickým a ekonomickým zmenám, pričom na územie Ríše vtrhlo niekoľko vĺn barbarských národov vrátane Celemantie. Jeho územie istý čas obývali Kvádi, Góti a Alani a po ich ústupe v 5. storočí. na začiatku bolo miesto vyľudnené. Do 18. storočia však ruiny tábora zostali, vtedy sa kamene tábora rozšírili hlavne na staveniská v Komárne.