Bokrošské slanisko

Lokalita Bokrošké slanisko leží v katastri obce Iža severne od Ižianskeho kanála. Vyznačuje sa veľmi slanou pôdou a na ňu viazanými vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Bokrošské slanisko je malé rozlohou, ale významné svojou prírodnou hodnotou. Je unikátne nielen u nás, ale aj v rámci celej Európy.

Územie je chránené od roku 1988 ako Prírodná rezervácia Bokrošské slanisko, v ktorej platí 4. stupeň ochrany, v jej ochrannom pásme (zóna v šírke 100 m od hranice rezervácie) 3. stupeň ochrany. Od roku 2004 je územie súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000 pod názvom Územie európskeho významu Bokrošské slanisko.

Bokrošské slanisko je ako malý ostrovček života vzácnych slanomilných druhov uprostred intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajiny. Predstavuje zvyšok najsevernejšie vysunutých výbežkov maďarských soľných púst. Z európskeho hľadiska je na lokalite významný biotop 1340*, ktorý sa nazýva vnútrozemské slaniská a patrí medzi prioritné biotopy EÚ.

Slanomilná vegetácia sa nachádza iba na veľmi malej časti lokality, zvyčajne v terénnych zníženinách. Nájdeme ju podľa bieleho sfarbenia pôdy. Veľká časť chráneného územia je pokrytá suchými lúkami, ktoré sa vyznačujú veľkou farebnosťou a druhovou pestrosťou.

K najvzácnejším typom slanomilnej vegetácie patria tzv. slané oká. Sú to miesta s extrémne slanou pôdou a riedkym porastom rastlín. V suchom lete sa tvoria v pôde hlboké pukliny. V súčasnosti sa tu už len veľmi vzácne vyskytuje kriticky ohrozený druh gáfrovka ročná Camphorosma annua. Takmer 75 % lokalít na Slovensku, na ktorých bol druh zaznamenaný ešte v 70-tych rokov minulého storočia, bolo zničených. Typickým slanomilným druhom je ohrozený druh skorocel prímorský Plantago maritima, ktorý sa zasoleniu prispôsobil sukulentnou stavbou tela.

Typickým predstaviteľom slaných stepí v Panónskej nížine je ohrozený a chránený druh palina slanomilná Artemisiasantonicum, ktorá obľubuje na jar zaplavené a v lete vysychajúce miesta.

Na miestach s relatívne nižším obsahom solí je už vegetácia hustejšia. Typické sú trávy, ako napr. kostrava paovčia Festucapseudovina.

Pestrosť vegetácie slaniska dopĺňajú ďalšie ohrozené druhy, ako hadokoreň sivý Podospermum canum, astrička panónskaTripolium pannonicum či prerastlík najtenší Bupleurumtenuissimum. Medzi kriticky ohrozené druhy Slovenska patrí druh vlhkých stanovíšť starček zlatožltý Senecio doria, lobodapobrežná Atriplex littoralis a zemežlč pobrežná Centauriumlittorale.

Slaniská sú ideálnym životným priestorom pre druhy, ktoré obľubujú nízku vegetáciu extenzívne obhospodarovaných slanísk, lúk a pasienkov. Z bezstavovcov tu možno pozorovať kobylku hryzavú Decticus verrucivorus, koníka štíhleho Aiolopus thalassinus či koníka ukrajinského Chorthippus oschei. Na slanisku sa vyskytuje i veľmi vzácny koník stepný Acrida ungarica, ktorého výskyt tu bol potvrdený aj v roku 2013.

Na lokalite možno z motýľov vidieť poletovať modráčika krvavcového Maculinea teleius a ohniváčika veľkého Lycaena dispar, ktoré sú druhmi európskeho významu, a tiež napr. očkáňa lúčneho Maniola jurtina alebo modráčika obyčajnéhoPolyommatus icarus.

Z plazov európskeho významu tu môžeme vidieť jaštericu krátkohlavú Lacerta agilis, z vtákov počas ťahu napr. ľabtušku lúčnu Anthus pratensis. Z európsky významných druhov spevavcov na lokalite hniezdi penica jarabá Sylvia nissoriaa strakoš obyčajný Lanius collurio. Z vyššieho porastu bylín možno za súmraku počuť typický hlas chrapkáča poľnéhoCrex crex či početnejšiu prepelicu poľnú Coturnix coturnix. Na slanisku lovia potravu európsky významné druhy dravcov – v lete kaňa močiarna Circus aeruginosus a v zime kaňa siváCircus cyaneus. Z poľovných druhov zveri sa tu vyskytuje srnec lesný Capreolus capreolus, zajac poľný Lepus euroapeus či bažant obyčajný Phasianus colchicus.

Bokrošské slanisko bolo v minulosti súčasťou rozsiahleho komplexu slanísk Podunajska, z ktorých sa dodnes zachovali už iba fragmenty. Malo charakter stepného pasienka, pričom extenzívna pastva zvierat udržiavala nízky porast a bránila šíreniu drevín a inváznych druhov rastlín. Takáto činnosť človeka vytvárala ideálne podmienky na existenciu slaniskových druhov. Odkedy sa na lokalite prestalo pásť, začala zarastať drevinami a inváznymi druhmi.

V roku 1959 bola celá plocha slaniska zoraná a vysadili sa tu bresty a topole. Bresty sa neujali, topole sa sčasti ujali, a tak v súčasnosti lemuje južný okraj lokality porast hybridných topoľov. V roku 1978 bola trávnatá plocha znovu preoraná a zalesnená dubom letným, lipou malolistou, javorom horským a jelšou lepkavou, ktoré sa čiastočne ujali v strednej časti lokality.

V 60-tych rokoch 20. storočia bol z južnej strany slaniska vybudovaný Ižiansky kanál, ktorý má dodnes výrazný odvodňovací vplyv na lokalitu. Na jeho severnom brehu možno vidieť soli vyzrážané na ílovitých vrstvách, ktoré sú výrazne prevlhčené priesakom mineralizovanej podzemnej vody. Územie slaniska je popretkávané priekopami hlbokými približne 1 m, vytvorenými v minulosti na účely odvodňovania.

V minulosti sa tu ťažila ílovitá zemina na výrobu tehál. Vo vyhĺbených jamách vznikali soľné jazierka s vlhkomilnou a slanomilnou vegetáciou. Tieto najhodnotnejšie časti slaniska boli zničené následnou výstavbou skládky odpadov.

V dôsledku viacerých negatívnych zásahov sa z územia slaniska dodnes zachovala iba jeho malá časť – pri skládke, pozdĺž priekopy a oplotenia. Prehĺbenie terénu počas ich budovania odkrylo potenciál územia – v zníženinách sa vytvárajú slané oká, ktoré soľ vyzrážaná na povrchu pôdy farbí na bielo. Tu prežívajú vzácne slanomilné druhy rastlín.

Podmienkou existencie slaniska je podzemná voda obohatená soľami, jej dostatočne vysoká hladina (v dosahu kapilárneho vzlínania) a presychanie pôdy v lete. Zjednodušene povedané, treba udržať zasolenie pôdy, ktoré vyhovuje slaniskovým druhom.

Na záchranu slaniska je preto nevyhnutné obnoviť a následne zachovať primeraný vodný režim, najmä dostatočne vysokú hladinu podzemnej vody. Tým sa podporí výpar a v povrchovej vrstve pôdy sa bude hromadiť viac solí. Aby sa odstránil odvodňovací efekt Ižianskeho kanála, v rámci projektu LIFE+ sa plánuje vybudovanie podzemnej ílovej bariéry, ktorá zabezpečí zdvihnutie hladiny podzemnej vody na území Bokrošského slaniska. V budúcnosti je nevyhnutné na lokalite zasypať menšie odvodňovacie kanály.

Aby sa na slanisku zachovali vzácne druhy rastlín a živočíchov, obnovuje sa tradičné hospodárenie. Pasenie zmiešaného stáda oviec a kôz podporí opätovné rozširovanie vzácnych slaniskových druhov. Dotácia z EÚ umožnila stavbu prístrešku pre zvieratá, napájadla a oplotenia, ktoré bráni úniku zvierat na okolitú poľnohospodársku pôdu. Návrat k tradičnej pastve je ideálnym spôsobom zachovania týchto prírodných fenoménov.

Zdroj: http://www.perlypodunajska.sk/europsky-vyznamne-lo...

Foto: V. Šefferová – Stanová, M. Janák, Anton Krištín, A. Szabóová