​Dom ľudových tradícií a Archeologické múzeum

5

Dom ľudových tradícií

Zriadili ho v bývalom roľníckom dome, ktorý sa svojím obrovským hospodárskym dvorom a vedľajšími stavbami zdal byť najvhodnejší na tento účel. Otvorený bol 14.okt´bra 2005 a je vysunutou expozíciou Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch. Do dvora vchádzame cez ,,laťkovú bránku“, ktorá je súčasťoulaťkového plotu.Z dvora vstupujeme do kuchyne, kde sú na peci s otvoreným ohniskom uložené rôzne nádoby. Pri stene je ,,almárium“ a v rohu miestnosti stojí murovaný sporák. Zariadenie uceľuje policový regál zvaný ,,šteláž“ a drevená lavica, nechýba ani typická vyšívaná nástenka. Okno zdobí jednoduchá plátená záclona. V tejto miestnodtihlavne varili, prípadne vykonávali iné domáce práce. Napravo je predná izba (čistá izba) s typickým zariadením: dve postele pod oknom, stôl so štyrmi stoličkami, na stene zrkadlo. V rohu miestnosti sú kachle z liateho železa, trochu ďalej tzv. ,,šublót“ (skrinka so šuflíkmi) s obrusmi, na ňom soška Márie. Na stene sú obrazy svätých, na oknách jednoduché záclony, na zemi koberec po domácky utkaný. V tejto izbe spali niektorí členovia rodiny, používali ju aj pri sviatočných príležitostiach, v zime tu zvykli aj tkať. Naľavo od kuchyne je zadná izba, pri dverách je ,,šrafované“ ohnisko, vedľa bedňa na drevo. V rohu pod oknom je rohoválavica, pred ňou stôl. Aj tu je posteľ, vedľa nej je šijací stroj a skriňa, druhá nízka drevená posteľ tzv. ,,pričňa“ je vyrobená po domácky, na nej slamou plnené vrece a hrubá deka. Pri ohnisku aj tu je uložená lavica.. Na stenách sú obrazy svätých, zariadenie dopĺňajú jednoduché záclony, posteľné prestieradlá a nástenky. Táto miestnosť bola v dnešnom zmysle obývacou izbou – v zima sa ti zdržiavala rodina (tu aj varili), v lete zase skôr bola spálňou. Odtiaľto sa dostaneme do komory, v ktorej je uložená debna na múku, smaltové nádoby, nádoba na masť, kuchynské nádoby, vrecia na múku, stôl s korytom na miesenie cesta ( tu uskladňovali aj chlieb).

Na stenách visia zväčša kuchynské náradia – doska na rezanie, struhák na kapustu, mangeľ, doska na miesenie, strúhadlá. Na bočnej strane domu sa v celej dĺžke ťahá podstienka, vlastne priestor krytý s predĺženou strechou, odkiaľ sa vchádza do obývacích miestností i do maštale.

Maštaľ stojí za domom. Vchod na povalu je u zadnej časti maštale, za ním je stodola. Je to typická stavba, ktorá sa používala na viaceré účely, medzi inými tu bola aj vozovňa a plevník. Na konci stodoly je prešovňa, z dvora bol vchod do pivnice. Medzi maštaľou a stodolou bude stáť murovaná pec, v ktorej piekli chlieb a iné potraviny.

Budova oproti domu sa skladá z dvoch častí. Vpredu je letná kuchyňa, od jari sa tu varilo a cez deň sa tu zdržiavala celá rodina. Vykonávali tu i špinavšie domáce práce. Vzadu je sýpka, kde uskladňovali obilie. Pred dverami letnej kuchyne je kolesová studňa a pri sýpke sú murované chlievy. V zadnej časti dvora sa nachádza brána.

Pre tých návštevníkov, ktorí chcú nahliadnuť do útulného sveta vidieckeho života, je toto miesto obzvlášť vhodné.


Archeologické múzeum

Archeológovia SNM v rokoch 1995-2001 odkryli zvyšky zničeného kostola sv. Michala a na jeho stojaceho kostola staršieho pôvodu. Keďže boli objavené veľmi zaujímavé a poučné nálezy, samospráva obce rozhodla, že výsledky výskumu predstaví verejnosti vo forme výstavy. Na tento účel bola zakúpená budova v susedstve ľudového domu s národopisnou expozíciou. Je to prízemná, obdĺžniková budova do dvora otvorená pilierovouchodbou. Má tri miestnosti (predná izba, kuchyňa, zadná izba), v ktorých návštevníci môžu vidieť v systematickom usporiadaní nálezy archeologického výskumu. Vchod je do prostrednej miestnosti, ktorá slúži aj ako predizba. Tu sú uložené vitríny, ktoré obsahujú rôzne publikácie o Svodíne.

V miestnosti napravo od predizby sú nálezy, ktoré boli nájdené pri odkrytí základov kostola sv. Michala. Na jeho mieste pravdepodobne už v čase panovania kráľa sv. Štefana (1000-1038) stála menšia kaplnka, modlitebňa. Neskôr bola prestavaná na svätostánok, ku ktorému v 13. storočí bola pristavaná loď. R. 1685 bola budova tureckými vojskami spustošená, na jej mieste r. 1731 postavili kostol. R. 1945 ho ustupujúci nemeckí vojaci vyhodili do vzduchu a hoci väčšia časť sa zachovala, nebol znovu postavený. Namiesto toho jeho zvyšky a materiál použili na výstavbu autobusovej garáže. Archeologickým výskumom tu bolo odkrytých 218 hrobov (z nich 32 detských), v ktorých sa našli predmety zo 14.-17. storočia (mince, náhrdelníky, strieborné ihly a gombíky, ostrohy a podkovy na čižmy, kostené predmety, hlinené nádoby atď.). V záhrade kostola objavili jamy na uskladňovanie potravín, nápojov a v čase tureckej okupácie sem ukladali hodnotnejšie predmety. A v okolí kostola boli nájdené mince, staršie z doby Marca Aurélia (139-161) a novšiez čias Márie Terézie (1740-1780). Našlo sa tu veľa náhrdelníkov, kríže, zbrane, náradia, keramické a sklenené predmety, šperky zo striebra, bronzu a polodrahokamu, najzaujímavejším nálezom sú vreckové hodiny, ktoré boli zároveň aj kompasom.

V tej istej miestnosti sú vystavené nálezy, ktoré boli objavené počas výskumu kostola Panny Márie v Nemeckom Svodíne. Počas archeologického výskumu sa o tomto kostole zistilo, že bol postavený v 11.-12. storočí a bol dlhý približne 25m. Najväčšia šírka lode dosiahla 11,5m. Z kostola sa zachovala 150cm, na západnej strane 200cm široká jama základov. V západnej časti lode našli zvyšky kameňov

v rozmeroch 250x200cm, boli to pravdepodobne základy tej zvonovej veže, ktorá tu stála pred kamenným kostolom a patrila k drevenej kaplnke. Kostol bol v časoch tureckých vojen úplne spustošený. Dnes na tomto mieste stojí socha Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorú miestny obyvatelia nazývajú iba ako ,,Obraz Márie“.

V okolí kostola bolo odkrytých 90hrobov, našlo sa v nich veľké množstvo mincí. Jedna z nich (poškodená) pochádza eštez rímskeho obdobia, ostatné sú z obdobia medzi 13.storočím a druhou polovicou 18.storočia. V troch hroboch boli objavené náhrdelníky, kríže, habánske nože a kľúč ako aj zlaté , strieborné a bronzové náhrdelníky s granátovými kameňmi. Najvzácnejším nálezom je bronzový kríž z doby rímskej (časť procesijného kríža), sú na ňom stopy po zlátení. Na korpuse je koruna, ľavá časť je odlomená. Všetky tieto nálezy môžeme vzhliadnuť v pôvodnej forme alebo na fotografiách, neskôr budú vyhotovenéz týchto hodnotných šperkov aj ich verné kópie. Takouto výstavou sa väčšina miest Slovenska nemôže pochváliť. Čo sa týka druhej miestnosti múzea – ktorá bola tzv. zadnou izbou obytného domu – v nej sú vystavené dokumenty zo života rodiny Csongrádyovcov, resp. sestry Nicefory, rodáčky obce Márie Királyovej.

Otváracia doba:

Ut - Pi: 9.00 – 12.00, 13.00 – 16.00

So – Ne: je potrebné sa nahlásiť vopred


Kontakt:

Svodín, č. d. 305, 306

Tel.: +421 0904 021 807, 0915/ 134 658

E-mail: muzeumsvodin@gmail.com

Web: http://muzeumnz.sk

FB. https://www.facebook.com/TajhazSzogyen/

+421 0904 021 807
+421 0904 021 807, 0915/ 134 658
94354 Svodín Maďarskosvodínska cesta 20

Ďalej odporúčame