Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156, kde ešte figurovala pod názvom Scheuden.
Výsledky archeologických výskumov vykonané v roku 1971 dokázali, že územie obce bolo osídlené už od začiatku doby kamennej. Prvé vykopávky sa uskutočnili na Busahegyi, ktorý sa stal najvýznamnejším náleziskom – našli tu kamenné nástroje, ktoré mali niekoľko tisíc rokov. Objavili tiež stopy (podľa objavených pamiatok z neskorého neolitu ľudu lengyelskej kultúry) osídlenia zo 4. tisícročia pred n. l. Z obdobia 5.-4. tisícročia pred n. l. sú pozoruhodné antropomorfné artefakty, a to dve vázovité nádoby, ktoré sú zaujímavé svojím keramickým tvarom a myšlienkou stotožnenia ženy.
Nálezy z roku 2000 pred n. l. ľudu s kanelovanou keramikou sa nachádzajú v archeologickom múzeu v Budapešti. Z bronzovej doby boli objavené náramky a meč. Z rímskej doby sa objavilo nálezisko v priestore chotára Farkaspuszta. V Busahegyi objavili avarský hrinkový tábor, kde žili spolu so Slovanmi. Na kopci Várhely, ktorý už dnes neexistuje, bolo objavené známe slovanské hradisko.
Prvá známa skupina tu žijúcich obyvateľov boli 4.Kelti a došli sem v 4. storočí pred n. l.. V 1. storočí n. l. sa územie stalo provinciou Rímskej ríše. V 5. storočí sa tu objavili Húni, ktorých považujú za predkov dnešných Maďarov. Po nich sa tu usadili Avari a neskôr, v 8. storočí, moravskí Slovania, ktorí sa začali zaoberať už poľnohospodárstvom. V 9.-10. stor. opúšťali Slovania danú lokalitu a prichádzali sem, resp. sa usídlili na oboch brehoch Dunaja nomádski Maďari. Toto územie bolo začlenené do panstva Arpádovcov. V časti osady Busahegy sa usadil kmeň náčelníka Tordu. Neskôr túto osadu do kráľovského majetku prijal Štefan I. ako osadu na svahoch „Perlivého vína“ hrozna-Szölgyön. Za vlády Gejzu II. patrili obe osady, Buzahegy a Várhely, do ostrihomského panstva. V roku 1242 ju obsadili Tatári, po ktorých odchode kráľ Béla IV. privolal do obce nemeckých a slovenských osadníkov. Prišlo asi 40 nemeckých rodín, a týmto sa obec vlastne rozdelila na dve časti, a to „maďarskú“ zvanú Unngarica Villa Sceudin a „nemeckú“, ktorú pomenovali podľa germánskeho kmeňa Teuton, t.j. Theutonica Villa Sceudin. Od roku 1291 je doterajšie územie obce rozdelené na Maďarský a Nemecký Svodín a pretrváva až do dnešnej doby.
V roku 1427 dostala obec výsady mesta a jarmočné právo a nesie názov Oppidum Sceuden Ungaricum. V čase kuruckých vojen (r. 1708) oba Svodíny obsadil František Rákoczi za pomoci zemepány Jána Bottyána z Novej Viesky a v roku 1710 bola osada Várhely zrovnaná so zemou.
V rokoch 1938-1945 boli obe obce začlenené do horthyovského Maďarska. Po obnovení ČSR po 2. svetovej vojne boli jej súčasťou a od 28.6.1948 boli zlúčené pod názvom dodnes používanom, Svodín.
Zdroj: http://www.svodin.sk/
