Socha Mihálya Csokonaiho

2

"Na Jazernej ulici v Komárne stál v minulosti dom Pála Vajdu, lodného tesára a obchodníka s drevom, kde v rokoch 1797-98 často krát navštevoval básnik svoju lásku Juliannu. Dievča jeho rodičia vydali za iného, ale najväčší lyrik maďarského osvietenstva urobil ich lásku nesmrteľnou vo „Veršoch pre Lillu“. Csokonai Komárno naposledy navštívil v roku 1802, kedy tu vydal maďarský preklad básnickej zbierky Ewalda Christiana von Kleista s názvom Frühling (Jar)."


Cisár František určil Komárno za táborové miesto šľachtického protinapoleonového postavenia. Na jar roku 1797 pricestoval do Komárna aj básnik Mihály Csokonai Vitéz. Csokonai napísal povzbudzujúcu báseň pre ľudí zhromažďujúcich sa na vojnu proti Francúzom. Báseň Csokonaiho s názvom „Na zhromaždenie ušľachtených Maďarov“ predviedla na slávnosti posvätenia vlajok dňa 26. apríla 1797 Julianna Vajda, ktorá hneď ukradla básnikovo srdce.Csokonai však ešte musel na opätovanú lásku počkať, keďže Juliannu nepriťahoval 21 ročný mládenec.

Zaľúbený básnik veľa cestoval aj v rokoch 1797 a 1798, hľadal prácu od obcí Bicske až po Keszthely a medzitým strávil mnoho času aj na okolí Komárna. Komárno bolo v tom období bohatým obchodným strediskom, predovšetkým obchodovali s obilninami. V tom svete básnik, hľadajúci prácu, nebol vhodným kandidátom na manžela pre rodičov Julianny, a preto na jar roku 1798, kým Csokonai hľadal prácu pri Balatóne, s podporou svojich rodičov povedala svoje áno Istvánovi Lévaimu, bohatému obchodníkovi. Keď sa o tom básnik dozvedel, rýchlo pricestoval do Komárna, ale dievča už nezmenilo svoje rozhodnutie.

Výskumy potvrdili, že Csokonai a Lilla boli v kontakte aj po uzavretí jej manželstva. Básnik v tých rokoch navštívil fary na okolí a rád strávil čas v blízkosti svojej lásky, ktorá vtedy bývala už v Maďarsku, v obci Dunaalmás. Poslal jej aj svoje básne, ktoré vyšli v tlači v roku 1800 a v roku 1802 ju navštívil. Neprišiel s prázdnymi rukami, daroval jej prsteň, ktorý zdedil po svojom otcovi.