Dejiny Nových Zámkov sa často spájajú s obdobím stredoveku, kedy sa na území dnešných Nových Zámkov nachádzali štyri stredoveké dediny - Nyárhíd, Gúg, Györök a Lék. Za samotný vznik Nových Zámkov odborná literatúra pokladá výstavbu prvej novozámockej pevnosti na ľavom brehu rieky Nitra v roku 1545. Prvú novozámockú pevnosť dal vybudovať ostrihomský arcibiskup Pavol Várday, aby po obsadení Ostrihomu Osmanmi ochránil územia patriace k Ostrihomskému arcibiskupstvu.
Druhá, moderná renesančná pevnosť bola postavená v močaristom teréne na pravom brehu rieky Nitra v rokoch 1573-1580. Novú pevnosť projektovali talianski architekti Ottavio a Giulio Baldigarovci. Pevnosť mala pravidelný šesťuholníkový pôdorys s mohutnými ušnicovnými bastiónmi pre delostrelectvo. Hradby boli po celom obvode obohnané širokou vodnou priekopou, ktorá bola napojená na rieku Nitra. Vojenský dozor nad stavbou pevnosti mal šľachtic Fridrich Žerotín. Nové Zámky sa stali centrom protitureckej obrany na západnom Slovensku v 16. a na začiatku 17. storočia. Po úplnom dobudovaní sa Nové Zámky považovali za jednu z najlepších pevností Habsburskej monarchie. O význame pevnosti svedčí i niekoľko osmanských útokov, ktoré pevnosť prežila za poldruha storočia. Počas pätnásťročnej vojny (1593-1608) spustošili Nové Zámky a okolie krymskí Tatári a vojská veľkovezíra Ibrahima pašu. Novozámocká pevnosť sa stala v roku 1663 cieľom výpravy osmanskej armády na čele s veľkovezírom, pašom Ahmedom Köprülüm. Obranu Nových Zámkov oslabila nepremyslená akcia veliteľa novozámockej pevnosti grófa Adama Forgácha, ktorý chcel znemožniť prechod osmanskej armády cez Dunaj zničením pontónového mosta, avšak podcenil silu osmanskej armády a utrpel ťažkú porážku. Táto nepremyslená akcia Adama Forgácha následne oslabila obranu novozámockej pevnosti. Veľkovezír Ahmed Köprülü dorazil k hradbám novozámockej pevnosti v polovici augusta 1663 a v priebehu niekoľkých dní, 18. augusta, zahájil dobývanie pevnosti. Prvé týždne dobýjania pevnosti neboli pre Osmanov úspešné. Novozámocká posádka úspešne odolávala osmanským útokom niekoľko týždňov. Boje o novozámockú pevnosť vyvrcholili v druhej polovici septembra 1663. Po výbuchu na Fridrichovej bašte bola novozámocká posádka nútená kapitulovať a 24. septembra 1663 vyvesila bielu zástavu.
Veľkovezír Ahmed Köprülü paša vyhlásil Nové Zámky za centrum novej provincie - Eyalet-i Uyvar. Prvým miestodržiteľom Nových Zámkov sa stal Kurd Mehmed. Krátko po jeho smrti sa stal novým miestodržiteľom paša Sary Hüsejin. Osmani sa snažili zabezpečiť si príjmy z platenia daní a naturálnych dávok od poddaných. Mesto a jeho okolie pod osmanskou nadvládou veľmi trpelo. Až 7. júla 1685 začal Karol Lotrinský s plukovníkom Heislerom vojenské akcie proti Novým Zámkom. Obkľúčili pevnosť a keď začiatkom augusta 1685 veľkovezír paša Ibrahim obliehal Ostrihom, pod Novými Zámkami zostal poľný maršal Caprara. Caprara zabezpečoval brody cez rieku Nitra, aby osmanská posádka nedostala pomoc. Caprara sa sústredil na ostreľovanie bášt a vnútornej pevnosti pričom vyhorel sklad potravín a františkánsky kostol. Cisárske vojská prenikli až k hradbám a 19. augusta 1685 obsadili pevnosť. Hrad bol po 22-ročnej osmanskej nadvláde oslobodený. Žiaľ, väčšina pamiatok po Turkoch bola zničená.
V roku 1691 vydal arcibiskup Juraj Szécsényi výsadnú listinu, ktorou povýšil Nové Zámky na mesto. Nové Zámky zohrali dôležitú rolu i v povstaní Františka Rákócziho II. I osud generála Ladislava Ocskaya, ktorý zradil kurucov sa spája s Novými Zámkami. Adam Jávorka, poručík novozámockého hradu preoblečený za žobráka, ho zajal. Vojenský súd Ocskaya odsúdil a 3. januára 1710 v Nových Zámkoch popravil. Miesto popravy je dnes vyznačené na dlažbe Hlavného námestia pamätnou tabuľou. Hrad posledný raz opravovali v roku 1705 pod dozorom vojvodu Bercsényiho (jeho epitaf sa i dnes nachádza na fasáde františkánskeho kláštora). Na príkaz Karola III. v roku 1724-1725 novozámocký hrad zbúrali. Tým sa skončila jeho 150-ročná strategicko-historická úloha. Väčšina bastiónov má dodnes výraznú formu, ktorá umožňuje identifikáciu ich polohy.
Situovanie bášt:
Cisárska bašta SZ - Slovenský pamiatkový ústav
Česká bašta SV – Synagóga
Ernestova bašta S - Zámčan, Sporiteľňa
Forgáchova bašta JV – Kalvária
Fridrichova bašta Z – Vodáreň
Žerotínova bašta J - Pozemné stavby
V 18. storočí sa namiesto vojenskej úlohy hradu do popredia dostáva hospodársky vývoj, vzrástol aj význam obchodovania a remesiel.
V roku 1843 vydaná listina, ktorou bol mestu udelený erb.
V roku 1850 začala premávať železničná doprava na trati Viedeň - Bratislava - Nové Zámky - Budín.
V roku 1871 boli v meste štyri tlačiarne.
V roku 1892 bol postavený 102 m dlhý železobetónový most cez rieku Nitra.
Veľkú tradíciu mali v meste konské trhy, ktoré trvali dva dni.
18. augusta 1935 usporiadali obyvatelia veľkolepé oslavy na počesť 250. výročia oslobodenia mesta spod tureckej nadvlády a odhalili pomník, ktorý je dodnes kultúrnou pamiatkou a nachádza sa na ul. G. Czuczora v parku Základnej školy Gergelya Czuczora s vyučujúcim jazykom maďarským. Pri tejto príležitosti otvorili aj prvé novozámocké múzeum, ktoré bolo zničené pri bombardovaní v roku 1945.
V roku 1937 bol odhalený pomník Antona Bernoláka, novozámockého dekana, slovenského spisovateľa a jazykovedca, prvého kodifikátora slovenského spisovného jazyka. Socha je dielom akademického sochára Jozefa Pospíšila a v súčasnosti sa nachádza na Hlavnom námestí.
Novozámocký cintorín svätého Jozefa bol otvorený v r. 1926 a je v ňom pochovaných veľa významných osobností.
Zdroj: https://www.novezamky.sk/
Foto: Péter Pogány, Wikipédia
