Cisár František určil Komárno za táborové miesto šľachtického protinapoleonového postavenia. Na jar roku 1797 pricestoval do Komárna aj básnik Mihály Csokonai Vitéz. Csokonai napísal povzbudzujúcu báseň pre ľudí zhromažďujúcich sa na vojnu proti Francúzom. Báseň Csokonaiho s názvom „Na zhromaždenie ušľachtených Maďarov“ predviedla na slávnosti posvätenia vlajok dňa 26. apríla 1797 Julianna Vajda, ktorá hneď ukradla básnikovo srdce.
Zaľúbený básnik veľa cestoval aj v rokoch 1797 a 1798, hľadal prácu od obcí Bicske až po Keszthely a medzitým strávil mnoho času aj na okolí Komárna. Komárno bolo v tom období bohatým obchodným strediskom, predovšetkým obchodovali s obilninami. V tom svete básnik, hľadajúci prácu, nebol vhodným kandidátom na manžela pre rodičov Julianny, a preto na jar roku 1798 s podporou svojich rodičov povedala svoje áno Istvánovi Lévaimu, bohatému obchodníkovi.
Výskumy potvrdili, že Csokonai a Lilla boli v kontakte aj po uzavretí jej manželstva. Básnik v tých rokoch navštívil fary na okolí a rád strávil čas v blízkosti svojej lásky. Poslal jej aj svoje básne, ktoré vyšli v tlači v roku 1800 a v roku 1802 ju navštívil. Neprišiel s prázdnymi rukami, daroval jej prsteň, ktorý zdedil po svojom otcovi.