Táto pamiatka patrí k najstarším v meste Komárno. Bol postavený roku 1715, počas povstania Rákócziho, o čom svedčí nápis na južnej strane podstavca.
Počas Rákócziho vojny za nezávislosť mesto Komárno upadlo do dvoch požiarov: na hrade stáli Rakúšania, na okraji mesta stáli kuruci, ale hradné delá mierili na mesto - pre prípad, že by sa otvorili mestské brány ku kurucom. Vtedy obyvatelia mesta prijali, že ak mesto unikne, bude umiestnená socha Najsvätejšej Trojice.
V búrkach vojny za nezávislosť socha ešte nebola a od roku 1710 obyvateľstvu hrozila ďalšia katastrofa: mor dorazil do Komárna. Bol deň, keď stali obeťou viac ako pol stovky ľudí. Vo chvíľach hrôzy sa Istvánovi Cserkóovi, farárovi kostola svätého Ondreja, podarilo presvedčiť mestskú radu, aby obnovila sľub postaviť sochu Najsvätejšej Trojice.
Bezprostredne po moru bola na mestskej tržnici dočasne osadená z dreva vyrezávaná socha Svätej Trojice. Základný kameň súčasnej sochy položil náčelník jezuitov v Komárne 2. februára 1714 a dokončenú sochu vysvätil v roku 1715.
Na vrchole stĺpu je umiestnené súsošie znázorňujúce Svätú Trojicu a korunováciu Panny Márie. Na podstavci sú postavy piatich svätých: sv. Antona, sv. Sebastiána, sv. Rozálie, sv. Rocha a svätého Františka Xaverského. Na obrube podstavca je vyrytý latinský hexameter s chronogramom o každom svätcovi.
